Slávik Slovenska
Čie sú to kone,
koníčky kone, na dvore (3x). Keď na nich nikto, keď na nich nikto, neorie (3x).
2. Čieže by boli, čiežeby boli, moje sú (3x). Čo ma na vojnu, čo ma na vojnu, ponesú (3x).
Dievča, dievča,
čože to máš, ružu, ružu, komu ju dáš, /: tebe, tebe, šuhajíčku, našla som ju na chodníčku :/.
2. Dievča, dievča, biely anjel, kde ja teba večer nájdem, /: nájdeš ma ty v záhradôčke, pod jabloňou na lavičke :/.
3. Dievča, dievča, holubička, rád ťa vidím od malička, /: od malička, malinkého, zo srdiečka úprimného :/.
Sedela na vŕšku, plakala,
že jej pekná sukňa skapala, /: a to bola jej, sukňa k nedeli, aby za ňou chlapci hľadeli :/.
2. Keď ona z vŕšku dolu išla, našla tam tri krásne jabĺčka, /: odronila dve, obe červené, jedno pre milého, druhé mne :/.
3. Mamka sa jej, šej-haj, pýtala, kde si tie jabĺčka nabrala, /: v zelenom hájku, na samom krajku, zasadil môj milý jablonku :/.
U susedov, tam je tráva
tam je dievča, ako páva, /: rozmarín zelený, hej, hore Detvou vo dva rady sadený :/.
2. U susedov, tam je topoľ, tam je dievča ako sokol, /: rozmarín... :/.
3. U susedov, tam je lipka, tam je dievča ako rybka, /: rozmarín... :/.
Podolskí mládenci
veľmi sú pyšní, častkovské dievčence namlúvať išli. /: Holá, triadra, holá dra, častkovské dievčence namlúvať išli :/.
2. Čižmy zakrivené len také sánky, išli sa predstaviť pred Častkovanky. /: Holá, triadra, holá dra, išli sa predstaviť pred Častkovanky :/.
3. Kabát roztrhaný, len mu tak visí, dva grajciare v ňom má, ženiť sa musí. /: Holá, triadra, holá dra, dva grajciare v ňom má, ženiť sa musí :/.
Tá podolská dolinečka,
dolina, kto ju poznal, každý na ňu spomína. /: Na tie lesy aj na lúčky voňavé, na potôčik, v ktorom bystrá voda je :/.
2. V bystrej vode rybičky si plávajú, slnko svieti, vtáci milo spievajú. /: Najkrajšia v tom šírom svete jediná, tá podolská dolinečka, dolina :/.
3. Tá podolská dolinečka, dedina, od potoka do kopca sa rozbieha. /: Dozrieva tu biele vínko, červené, smutnú dušu aj srdiečko zahreje :/.